Mika - Na krídlach motýľa

02/07/2024

evening

29/06/2024

10/11/2023

29/08/2023

30/03/2023

Milí priatelia, prosím vážte si každého jedného čoveka čo je vo vašom živote. Aj keby sa vám len zdiaľky pozdravil pri každodennej prechádzke.
Občas rozmýšľam aké by to bolo fajn bývať niekde na samote pri lese a nemať okolo seba tých ľudí, s ktorými akosi nevieme byť na rovnakej vlne. Dnes som si uvedomila aké je to šťastie mať okolo seba ľudí, aj keď umračených zo svojich problémov, ako je dobre , že na každodennej prechádzke môžete niekoho pozdraviť prehodiť pár slov, usmiať sa na niekoho.
A paradoxne aj keď človek býva medzi ľuďmi, môže byť viac sám ako na tej samote...keď nikto nepozdraví, neprejaví záujem, nerozmýšľa nad tým, či potrebujete pomocnú ruku, doslova len to ľudské objatie, alebo aspoň slová spolupatričnosti.
Ďakujte za to, že máte v živote ľudí, ktorý vás aspoň pozdravia, a tak prejavia o vás záujem, vedia o vás, že ste. ..lebo raz tí ľudia tam nemusia už byť...prosím buďte ľudmi, zaujímajte sa o druhých a nečakajte, kým to spraví ten druhý. Veď keď je najhoršie pomôže len človek...človek, ktorí sa nehanbí podať ruku, otvoriť svoje srdce, kým nie je neskoro.
Trošku som sa rozpísala, len som chcela povedať, že ďakujem, všetkým, ktorí sa občas ozvú, spýtajú sa ako to ide a prehodia pár slov.
Pekný jarný deň všetkým

28/02/2022

Ak si nedovolíš naplno pocítiť pevnosť, tvrdosť a neochvejnosť skaly, nikdy nepochopíš koľko nehy ti dáva svojim dotykom.

11/09/2021

18/06/2021

Je nádherné vyčnievať, nezapadnúť, nesplynúť v dave, byť sám sebou za každých okolností aj za cenu, že sme sami v celom okolí...čo vy nato ? Maky to vedia už dávno 😉

23/12/2020

01/10/2020

Milí ľudia, neviem robiť príspevky na požiadanie, len preto, že sa to na stránke očakáva. Píšem ich vtedy, keď sa vo mne niečo pohne a chcem sa s tým podeliť.
Už niekoľko dní čítam so synom po večeroch knihu rozprávok Osmijanko. Moja obľúbená kniha z detstva o rôznych princeznách.
V detstve pre mňa nezvyčajné, no veselé rozprávky v krátkych príbehoch, majú pre mňa dnes úplne inú symboliku.
Posledná rozprávka, ktorú sme čítali bola o Svietiacej princeznej, ktorá mala nájsť podľa veštca svoje šťastie až potom ako spraví tri svetelné skutky. V dnešnej dobe mnoho ľudí, svetielok, hľadá to svoje šťastie a zmysel toho prečo sú tu.
Princeznin príbeh pokračoval tým, že jej kráľovský otec vnímal predpoveď tak, že rýchlo musí niečo spraviť, aby bola šťastná a naplnilo sa proroctvo. A preto jej kázal rozsvieťiť všetky lustre a svetlá v paláci, zapáliť stodolu, proste muselo všetko žiariť na míle ďaleko, dokonca aj reklamné pútače, len aby všetci vedeli, že svieti.
Nič sa neudialo, princezná ešte stále nenašla svoje šťastie. Pretože, to čo pochopil jej otec nebolo to, o čom bolo proroctvo. Nebolo to to, o čom sú vo svojej podstate svetelné skutky.
Avšak princezná to pochopila, keď bola sama a prechádzala sa kráľovstvom...
Princezná posvietila svojimi zlatými vlasmi starej kuchárke, aby vytiahla muchu so špenátu, keď vypadla elektrika v kráľovskej kuchyni.
Zišla s kráľovského koča, dala si dole závoj, len aby posvietila svojimi vlasmi malému chlapcovi, ktorý ronil slzy nad úlohami, pretože mu dohorela sviečka a nemohol ju dopísať.
A nakoniec obetavo každý deň stála na kráľovskej veži a svietila všetkým, v čase keď slnko na rok zašlo a nemohlo vyjsť.
Princezná len bola, len odkryla svoje zlaté vlasy, svoje dary, keď to bolo potrebné. Robila veci od srdca, nie preto, že jej to niekto nakázal.
A tak si myslím, že robiť svetelené skutky nie je o tom svietiť ako baterka a oslepovať všetkých svojou žiarou. Skôr v správnom čase robiť skutky tak, aby ľuďom zlepšili život alebo zmenili to čo oni nemôžu zo svojho miesta a aby boli nakoniec šťastný.
A v každom z nás je to svetielko, tá schopnosť rozsvietiť život iným, alebo spraviť niečo málo navyše len tak od srdca pre druhých. Pozor, nie na úkor seba samých.