04/08/2026
🕊️✨GORAZDOV MOČENOK 2026✨🕊️
Festivaly nie sú len o oceneniach. Sú predovšetkým o stretnutiach, inšpirácii, vzájomnej konfrontácii a odbornej reflexii divadelnej tvorby. Na festivale Gorazdov Močenok 2026 vznikol odborný rozbor našej inscenácie Snehová kráľovná, ktorý pripravil režisér Mgr. art. Kamil Žiška.
Veľmi si vážime čas, ktorý venoval analýze našej práce, a preto sa s vami o jeho hodnotenie radi podelíme v plnom znení.
- - -
👉🏻 HODNOTENIE PREDSTAVENIA SNEHOVÁ KRÁĽOVNÁ
V piatok ako prvé súťažné predstavenie na festivale Gorazdov Močenok sa nám predstavilo divadlo NA SKOK z Raslavíc s novým titulom Snehová kráľovná. Divák hneď od začiatku bol ponorený do atmosféry zimy – meluzína sa ozývala z každého kúta divadla.
Hneď po otvorení opony sa začal odvíjať slávny príbeh Hansa Christiana Andersena o Kajovi a Gerde. Obrázky z večného príbehu o hľadaní lásky nás krok po kroku viedli dejom a vťahovali do starodávneho mýtu o moci zla a o moci dobra.
V bielom priestore s dvoma dverami a dvoma oknami sa, akoby v adventnom kalendári, objavovali postavy, ktoré posúvali dej a pomáhali meditovať o témach medziľudských vzťahov. Andersenovu predlohu režisér inscenácie Martin Bašista prepísal do novej formy, no zachoval všetky dôležité motívy pôvodnej rozprávky. V novej interpretácii Divadla NA SKOK sa príbeh viac psychologizoval a výraznejšie vstúpil do sveta dospelých.
Hlavným motívom inscenácie je rovnováha. Zima sa vymkla z rovnováhy ročných období a chce si uzurpovať len svoju moc, čím nastáva chaos. Biely priestor pôsobí slávnostne, ale aj desivo. Kajovi padne do oka črepinka zrkadla a zmení sa jeho charakter – všetko vidí v zlom svetle. Má chladný pohľad ako Snehová kráľovná. Tá si ho odvedie do svojho zámku, kde Kaj z rozbitých črepín márne skladá ich pôvodnú podobu. Sám to nedokáže. Napokon Gerda svojím odhodlaním a čistým srdcom po náročnom putovaní dorazí až do paláca Snehovej kráľovnej a zachráni Kaja z večnej zimy – z chladu jeho srdca.
Inscenácia žánrovo osciluje medzi hudobným divadlom a činohrou. Mizanscény sú vkusné, symbolické a nápadité. Mnohým situáciám by však svedčila väčšia razantnosť a jasnejší strih, aby sa nevariovala tá istá téma, ale prešlo sa k ďalšej.
Hudba Jakuba Salu je emotívna a osobná a je veľkým prínosom pre inscenáciu. Aj pri hudobnej dramaturgii by sa však viac mohol uplatniť princíp kontrastov – lyrickú hudbu by mohla striedať experimentálna, pieseň ticho alebo len zvukové ruchy. Takto v inscenácii vznikal istý druh presýtenosti prvkov.
Kostýmy Hany Vernerovej pôsobili hravo a scéna pomáhala režisérovi rozvíjať jeho nápady. V každom prípade je predstavenie Divadla NA SKOK opäť oživením festivalu a novým žánrom, ktorý si raslavický tvorivý tím vyskúšal. Už roky ho vnímame ako fenomén, ktorý treba z každej strany podporovať.
📸 Michal Lašut
