28/09/2023
Ahojte drahí,
Hádam sa mi už všetko udialo, čo malo.
Toľko zmien sa mi prihodilo za posledné mesiace, že ani sama neviem ako som to mohla dať. Boli aj dobre, ale viac bolo tých zlých.
Ešte som v období kuklenia, čo znamená že ten veľký stres opadá, uz druhý týždeň som celkom chorá.
Podelím sa s vami o celom dianí v skrupinke.
Začiatkom mája mi odpadla babka, ona mi je/bola a bude ako mamina, keďže tu som stratila v puberte.
Prišlo obdobie strachu a nádeje, prvý mesiac to vyzeralo že bude dobre. No keďže babička mala kúsok pred 90kou, tak prišiel bod zlomu. Vtedy som šla v dianí so zotrvacnikom a v nádeji v lepšieho stavu, ale ten bod mi priniesol uvedomenie, že sa teda blíži koniec. Koniec života a obdobia v mojom osobnom živote. Už som pribrzdila v tempe, resp. musela som lebo môj zdravotný stav má k tomu prinútil. Chvíľka stagnácie a koleso sa začalo točiť iným smerom, cca júl. V priebehu augusta prišiel útlm, viacmenej som rada, že tu som, a zvládla ako zvládla. Do práce som nastúpila v septembri, a čakali sme. Keď mi volali z domova dôchodcov, som v kútiku duše už myslela, že už 😔. Omamika mala 90-te narodeniny teraz v pondelok,utorok ráno volali z domova, v stredu pohreb...
Kde je niekde koniec, tam je aj nový začiatok.
Pozviechať sa a ides ďalej, rodina má potrebuje, moja skvelá nová práca, a ja viem, že mám ešte pred sebou veľa úžasných veci. Prerabame bývanie, s novým začiatkom prichádza nové prostredie, nový život, iný, už bez omamky. Áno truchlim, bola mi dlhšie mamou ako vlastná.
Preto vás prosím o trpezlivosť 🙏, zákazkám sa fakt neviem kedy budem vedieť sa venovať. Možno november, možno až v novom roku. Keď sa všetko utrasie.
Ďakujem🙏❤️
