Pocitový dizajn - sensational design

26/02/2026

08/02/2026

Kam sa uberajú detské knihy V.
Cho Sunkyung, Kórea, Soul
Cho Sunkyung je kórejský ilustrátor, dizajnér a umelec, ktorého tvorba sa pohybuje na hranici knihy, objektu a priestoru. Začínal ako autor beletrie, no postupne prešiel k ilustrácii a knižnému dizajnu. Založil si vlastné vydavateľstvo SOME, v ktorom pracuje s papierom, väzbou, kompozíciou a textúrami ako s rovnocennými výrazovými prostriedkami rozprávania.
Kniha uňho je fyzickým zážitkom. Stránky sú rôznej hrúbky, štruktúry a sú zladené s príbehom. Dej sa neodohráva v slovách, ale v priestore medzi ilustráciami.

Autor sám hovorí o ilustrácii:
„Mnohí ilustrátori sa mylne domnievajú, že ilustrácia má svoj vlastný štýl.
Verím, že všetky obrazy zdieľajú jazyk – vizuálny jazyk.
A aby sme mu porozumeli, je treba pochopiť jeho korene.“
Znalosť filozofie, jazyka, náboženstva či matematiky považuje za neoddeliteľnú súčasť porozumenia obrazu.

Postupne sa jeho tvorba presunula aj mimo knihy – do mestského prostredia. Obrazy z papiera sa objavujú na stenách, v uliciach a verejných priestoroch. Stávajú sa formou kultúrnej komunikácie medzi ľuďmi, tichým dialógom v každodennom pohybe mesta.

Jednou z jeho najosobnejších kníh je Modrý vták (Palang Sae) – je to kniha bez slov. Podľa ilustrátora Chrisa Haughtona, ktorý v čase vzniku knihy pracoval v spolu s autorom v jeho ateliéri, ide o tiché dielo o súcite, láske a nádeji.
Celý text Chrisa Haughtona:
https://blog.chrishaughton.com/cho-sunkyung/
V kórejčine znamená modrý vták nádej. Príbeh rozpráva o tom ako túlavá prasnica nájde modré vajíčko a stará sa oňho. Stane sa jeho ochrankyňou. Prasnica je v kórejskej kultúre zviera so silným symbolickým významom. Je symbolom obetavej matky, živiteľky, ktorá stojí pevne nohami na zemi.
Učí ho lietať, hoci sama lietať nemôže. Vie, že jedného dňa vtáčik odletí bez nej.
Je to kniha, ktorú netreba čítať. Stačí ju otvoriť a pomaly listovať. Ilustrácií nie je veľa a farebnosť je celkom jednoduchá, biela, modrá a čierna. Sila príbehu spočíva v otvorenosti, vo fantázii a imaginácii. Príbeh tvoríme spolu s autorom, pretože slová vychádzajú z nás.
Autor napísal knihu po maminej smrti, čo sme so Zuzkou (Zuzana Šuková) netušili. Ukázal nám celý príbeh osobne a keď som sa ho v kórejskom pavilóne na veľtrhu spýtala, čo sa stalo s prasiatkom, odpovedal, že všetky príbehy skrývajú nejaké tajomstvá...
🔗 Viac o autorovej práci:
https://books-on-books.com/2025/12/28/books-on-books-collection-sunkyung-cho/

04/01/2026

Farby v Peru
Nedávno som kúpila v Peru na trhu farby na maľovanie a skúsila som ich doma riediť vodou ako akvarel. Vznikol mini vzorkovník a nie všetky fľaštičky sa zhodovali s výslednou farbou. Začala som skúmať čím to je. Tieto farby sa získavajú z rastlín, hmyzu a minerálov.
Používajú sa nielen na maľovanie obrazov, ale farbia sa nimi tkaniny z alpaky, šamanské bubny, steny domov aj rituálne predmety.

Rastlinné farbivá – farba zo slnka a listov.
Rastlinné farby pochádzajú z listov, kvetov, kôry, koreňov a plodov.
V Andách sa tradične používajú rastliny ako chilca (rod Baccharis) či retama, ktoré dávajú žlté, modré, zelené a zemité odtiene. Na malých fľaštičkách sú názvy farieb a chilca a retama sú medzi nimi.
Proces vzniku farbiva je pomalý. Rastlina sa nazbiera v správnom období, suší sa alebo sa použije čerstvá, dlho sa varí vo vode a farebný odvar je farbivo.
Do tohto kúpeľa sa namáča vlna, alpaka alebo bavlna, často spolu s kamencom (mordantom), ktorý pomáha farbe ukotviť sa vo vlákne. Výsledkom sú jemné, prírodné tóny, ktoré nikdy nie sú úplne rovnaké – farba žije a časom sa mení.

Hmyzie farbivo – košenila (cochinilla)
Jednou z najvzácnejších farieb Peru je košenila – drobný hmyz žijúci na opuncii (kaktuse).
Práve Peru patrí medzi najvýznamnejších producentov košenily na svete.
Hmyz sa ručne zbiera z kaktusu, suší sa (na slnku alebo teplom), rozdrví sa na prášok, ten sa varí vo vode a vznikne červené farbivo. Podľa toho, čo sa pridá do kúpeľa, vzniká odtieň : jasná červená (s kamencom), tmavá vínová (so železom), ružová až fialová (zmenou PH). Z jedného zdroja tak vzniká celé spektrum červených farieb.
Minerálne pigmenty – farba zo zeme.
Minerálne farby pochádzajú priamo zo zeme a kameňa. Používajú sa rôzne okry, hliny a zeminy bohaté na oxidy železa. Postup je jednoduchý, ale fyzicky náročný. Minerál z prírody sa očistí, drví sa a melie na jemný prášok a preosieva sa podľa jemnosti.
Vznikne pigment – nerozpustný prášok, ktorý potrebuje spojivo (vodu s gumou arabskou, vajce, lepidlo alebo akrylové médium).
Výsledkom sú stabilné, zemité, matné farby, ktoré vydržia desaťročia – ideálne na steny, bubny a obrazy.
Čo ma na tom fascinuje ?
V Peru sa farba nerobí rýchlo. Vzniká varením, sušením, mletím a čakaním.
Rastlina dáva farbe svetlo, hmyz jej dáva život a kameň jej dáva čas.
Človek je ten, kto to všetko spojí do obrazu. Prikladám malú vzorku využitia farieb a pigmentov, ktoré sme videli na našej ceste džungľou a vysokými horami v Peru.

31/12/2025

Kam sa uberajú detské knihy IV.

LABUTIE JAZERO (El lago de los cisnes)

Autor: Ernesto Rodríguez Abad
Počúval starších, ktorí rozprávali rozprávky, legendy a príbehy zo života. Hory a more ho očarovali tajomstvami.
Je zakladateľom Medzinárodného festivalu rozprávania príbehov Los Silos.
V súčasnosti pôsobí ako profesor na Univerzite v La Lagune. Pôsobil ako profesor v magisterskom programe literatúry pre deti a mládež (CEPLI) na Univerzite v Castilla-La Mancha a v roku 2019 na Národnej autonómnej univerzite v Mexiku (UNAM).
Zúčastňuje sa výskumných tímov, ktoré sa zaoberajú folklórom a literatúrou pre deti a mládež.
🔗 Stránka autora: https://ernestorodriguezabad.com/
________________________________________
Ilustrátor: Gabriel Pacheco
„Ilustrácia je maľba, ktorá nám umožňuje vidieť všetko, čo niekedy nevidíme, a ktorú nám sloboda predstavivosti pomáha rozpoznať.“
Získal špeciálne uznanie v kategórii Nové horizonty na Bologna Ragazzi 2009 a vyhral súťaž X City of Chioggia.
Umiestnil sa na prvom mieste v katalógu detských a mládežníckych publikácií v Mexiku, v súťaži CJ Picture Book 2010 Award v Kórei a tiež v súťaži Sharjah Children Books 2012.
Získal ceny Quórum a jeho knihy boli zaradené do prestížneho zoznamu Biele havrany Mníchovskej knižnice v Nemecku a do katalógu 50 kníh / 50 obálok Amerického inštitútu grafických umení.
🔗 Stránka ilustrátora: https://www.gabrielpachecoart.com/
🎥 Rozpohybované ilustrácie Gabriela Pacheca z knihy: https://www.youtube.com/watch?v=1W7sCLNj_yI
________________________________________
Labutie jazero je slávny klasický balet na hudbu ruského skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského (1875–1876).
Je to najznámejší balet na svete, ktorý rozpráva príbeh princa Siegfrieda a princeznej Odette, prekliatej čarodejníkom Rotbartom do podoby labute – a ich boja proti zlu prostredníctvom lásky.
________________________________________
🩰 Prečo sa nám to páči?
Jemná krása, v ktorej listujeme, dáva možnosť zažiť pocit, že sa pred nami odohráva divadlo živých postáv alebo let živých labutí.
Ilustrácie vytvárajú dojem, akoby sa príbeh odohrával v neznámom, neurčitom čase a priestore – a zároveň v nás samotných.
Každý obraz je magický a živý. Oslovuje to živé v nás.
V knihe je len zopár slov. A rovnako ako ilustrácie, každé slovko rozvlní vodu vo vašom vnútri tak, že knihu nepustíte z rúk, kým nenasajete každú farbu, každý obraz a každé slovko.
A keď si ju dopozeráte, otočíte ju naspäť a začnete odznova.
Neviete presne prečo, ale jej farebnosť a obsah vás fascinujú dlho – pretože sa vás hlboko dotýkajú.
Táto kniha stavia čitateľov pred svet sugescií – a sme to práve my, čo máme vytvoriť príbeh o princovi zamilovanom do princeznej, ktorá sa vďaka očareniu premení na labuť.
________________________________________
Čo píše o knihe samotné vydavateľstvo Diego Pun Ediciones:
Vydavateľský návrh spája dva jazyky: jazyk obrazu, plný vnemov a podnetov, a jazyk literárneho textu, ktorý tieto obrazy inšpiruje.
Tvorivý proces tu nasleduje opačným spôsobom, ako sa to zvyčajne robí v obrázkových knihách – obraz dáva vzniknúť veršu.
Naratívna štruktúra textu je zbavená deja a stali sa z nej pocity postáv, ktoré príbeh prežili.
Čitateľ sa bude prechádzať obrazmi s takou silou a poéziou, že v ňom rezonuje celý príbeh a jednotlivé postavy ešte dlho.
„Príbeh je rozprávaný očami uväznených žien, ktoré prostredníctvom lásky dosiahnu vykúpenie a slobodu.
Ideálna kniha na riešenie tém ako sloboda a dualita doma aj v triede.
Vnímame knihu ako vzácny predmet, stelesňujúci hlboký záväzok voči spoločnosti a láske k čítaniu.“

17/12/2025

Kam sa uberajú detské knihy III.

Si básnik (Poeta eres tú)

Autor: Juan Carlos Martín Ramos, povolaním spisovateľ a bábkar
Ilustrátorka: Mariona Cabassa, ilustrovala 40 kníh, získala niekoľko ocenení za svoju tvorbu, učí vo viacerých školách a vedie vlastné workshopy.

Túto knihu sme objavili so Zuzkou (Zuzana Sukova) v španielskom pavilóne (Bologna book fair 2025). Má nádherný ružový obal s rukou, ktorá naraz píše a kreslí príbehy z básní. S aplikáciou Lens sme sa začítali a zadívali dovnútra. Do vlastného vnútra?
..
Ale ja hovorím,
Čo je na tom také zvláštne?
zbierať každé ráno
tvoje sny a moje
a naplniť obliečku na vankúš?

,,Všetci sme tak trocha básnici a poetky“, pripomína nám autor na zadnej strane svojej knihy.
Ide o objavenie veršov, ktoré máme v sebe zakorenené, aby sme ich mohli vyniesť na povrch a pozdvihnúť. Je jasné, že keď začíname s povolaním básnika, sme iba učni. Jedna z prvých básní je presne o tom. Tu je jednoduchý preklad s aplikáciou Lens.

Básnik učeň (Aprendiz de poeta)
Čo sa deje v mojom zápisníku
Nerozumiem tomu celkom.

Píšem oči,
čítam a vidím .

Píšem voda,
cítim smäd.

Píšem more
a medzi stránkami môjho zošita,
zrazu,
skáče ryba.

Keď sa verše vynárajú z básnického zošita, je to on/ona, kto žasne nad svojou vlastnou tvorbou. To isté sa deje, keď deti alebo dospelí tvoria svoje básne, bez ohľadu na to, aké sú jednoduché. Keď sa slovo premení na poéziu, zdá sa, že dochádza k metamorfóze, ktorá všetko zmení. Ovplyvňuje nás od prvého okamihu, od prvých veršov, od prvých slov. (Autorove slová)
Postupne, ako prechádzame knihou, nachádzame rôzne typy básnikov: básnik detektív, básnik roker, básnik futbalista, básnikova lekárnička, vlčí básnici, cestujúci básnici, zberatelia básnikov, neviditeľní básnici – je ich veľa. Tak napríklad:

Básnikova lekárnička (Farmacia de poeta)
Všetko mám v lekárničke.

Balada na kašeľ,
sonet na bolesť žalúdka,
vo vnútri pohára voľný verš,
čo slúži ako náplasť.

Na smútok mám malé klbko priadze,
ktoré sa ti zasekne v hrdle a rozosmeje ťa,
na zlomené srdce – hoci niektorí hovoria,
že nikdy nezmizne – vyskúšaj môj sirup
z Aleluja a uvidíš,
len jednu čajovú lyžičku!

Všetko mám v lekárničke, a ak to nemám,
to preto, že to nepotrebujete.

Tieto malé úlomky básní, ako návnady na lovenie vlastných rýb, uzatvára ukážka z básne o snoch.

Poetka, ktorá hovorí cez sny (Poeta que habla en sueňos)
Nechcem sa zobudiť,
pretože sen, ktorý sa mi teraz sníva,
sa mi zdá skutočný.
Dostala som zápisník v tvare rieky
a ceruzku, aby som v ňom lovila spomienky
a občas aj zabudnutú vec.

Nechcem sa zobudiť.

V rádiu som počula,
že na svete nie sú žiadne vojny,
že všade je chlieb
a pokoj v čase raňajok.

Nie, nechcem sa zobudiť,
pretože tento sen,
ktorý sa mi teraz sníva,
sa mi zdá skutočný.

O koľko ľahšie sa nám kráča s poéziou v duši. Dívame sa na svet a vnímame jeho odtiene vlastnými očami aj očami iných. Môžeme sa túlať v džungli medzi opadaným lístím, zodvihnúť široký lusk, ktorý vyschne a je z neho lodička alebo miska na vonnú tyčinku pre milovanú blízku bytosť...