29/07/2026
V lete 1986 sa osemnásťročný Hartmut Tautz z Magdeburgu rozhodol odísť z Nemeckej demokratickej republiky na Západ.
Vyrastal v rodine, v ktorej malo dôležité miesto aj umenie. Venoval sa hudbe, hral na klarinete a chcel pôsobiť v armádnom umeleckom súbore. Keď však v dotazníku uviedol, že má príbuzných v Spolkovej republike Nemecko, prijatý nebol.
Krátko nato zomrel jeho otec. Aj tieto okolnosti prispeli k jeho rozhodnutiu odísť z NDR.
Matke povedal, že po maturite odchádza so spolužiakmi na zájazd do Leningradu. Namiesto toho sa vydal cez Československo na cestu za slobodou. Hranice prekročil 31. júla 1986 pri Petroviciach a cez Prahu pricestoval do Bratislavy. Od 1. do 8. augusta býval na internáte Družba v Karlovej Vsi, kde sa pripravoval na prechod do Rakúska.
Večer 8. augusta 1986 sa Hartmut Tautz pokúsil prekročiť hranicu smerom z Petržalky do rakúskej obce Kittsee. Prestrihol plot aj signalizačnú stenu, čím spustil poplach.
Na miesto dorazila hliadka Pohraničnej stráže so svorkou dvoch služobných psov určených na útok „na voľno“. Po približne 250 metroch psy Hartmuta Tautza dostihli asi 22 metrov od rakúskej hranice a spôsobili mu rozsiahle zranenia.
Na ich následky zomrel nadránom 9. augusta 1986 o 1.15 hod. vo Vojenskej nemocnici v Bratislave.
Súdny znalec neskôr konštatoval, že jeho zranenia neboli nezlučiteľné so životom a pri skoršom poskytnutí odbornej zdravotnej starostlivosti bolo možné jeho život zachrániť. Napriek tomu vojenská prokuratúra prípad odložila s tvrdením, že pri zákroku Pohraničnej stráže nedošlo k trestnému činu.
Po roku 1989 sa prípad opätovne otvoril. Ústav pamäti národa v roku 2008 podal podnet Generálnej prokuratúre SR s tým, že usmrcovanie civilistov na československých hraniciach predstavovalo zločiny proti ľudskosti. Orgány činné v trestnom konaní však dospeli k záveru, že skutok je premlčaný.
V roku 2017 bol Hartmut Tautz plne súdne rehabilitovaný rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I na návrh advokáta JUDr. Ľubomíra Müllera. Nikto však nebol za jeho smrť právoplatne odsúdený.
Pri príležitosti 40. výročia tragickej smrti Hartmuta Tautza pozývajú Ústav pamäti národa a Občianske spoločenstvo v spolupráci s Kultúrnymi zariadeniami Petržalky a platformou Chcem tu zostať na diskusiu Mám právo odísť aj zostať: diskusia k 40. výročiu smrti Hartmuta Tautza.
