31/08/2026
O knihe Studne mútne od Petra Gettinga píše Eva Čobejová v rozsiahlej recenzii.
"... Niektoré mená umelcov sa notoricky opakujú, niektorí boli veľmi nadšení z toho, že Slováci majú konečne vlastný štát a na jeho čele je katolícky kňaz. Nabrúsili preto svoje perá a oslavovali národ, štát, režim, historické postavy, Hlinkovu gardu, všetko, čo bolo treba, na čo bola požiadavka, dokonca podaktorí ospevovali aj to, že sa štát zbavuje Židov.
Určite to niektorí robili z presvedčenia, nie pre výhody či slávu. A možno mali časom aj pochybnosti, ale keď už svoj život pevne zviazali s režimom, už z toho vystúpiť nedokázali alebo im to nebolo dovolené. Už to potiahli až do konca. Preto mnohí umelci skončili po vojne v exile a tí, ktorým sa útek nepodaril, zase neraz pred súdom.
No Getting ukazuje, že v prípade umelcov nemuselo vždy ísť len o silné presvedčenie, že keď sa Slováci dočkali štátu, treba to ospievať, osláviť, podporovať. Postupne tam boli aj iné motivácie. Išlo aj o atraktívne pozície, funkcie, byty, prestížne postavenie.
Zrazu to bolo asi aj príjemné, byť súčasťou režimu, najmä ak moc veľmi poklonkovala tým, ktorí jej pomáhali. Spisovatelia boli pre ňu „svedomím národa“, samozrejme, tí, ktorí režim podporovali.
A mnohí umelci potom aj uverili, že oni sú tí povolaní, oni majú viesť národ a ukazovať mu, aké historické chvíle práve žije. Preto všetko dokázali ospravedlniť, všetky kroky režimu ospievať, vysvetliť, ospravedlniť, aj ponižovanie Židov a ich transporty. ..."
Novinár Peter Getting napísal knihu o umeleckej kolaborácii v rokoch 1939 – 1945. Volá sa Studne mútne.