26/03/2026
Ilustrácia k novobanskej povesti časť lll.
A ZVONY NEZVONIA....
• formát A3
• technika perokresba grafika
Prišla jar. Správy o pripravovanej tureckej vojenskej výprave prichádzali častejšie čoraz konkrétnejšie. Nepriateľ sa netajil svojím úmyslom dobyť a pokoriť banské mestá.
K farárovi sa na faru zišlo nemálo mešťanov z mesta Nová Baňa, s domnienkou ukryť to málo bohatstva čo ešte majú. Radili sa radili dlhé hodiny do noci. Prekrikovali sa jeden cez druhého iba richtár sedel ticho. Po dlhých debatách sa zvolilo pár zverencov, napísala sa listina kam sa ukryje poklad mesta tak aby ho turci nenašli. Poklady mesta ukryté neďaleko kostola sa nenašli dodnes. Zlato a cennosti ako bolo spísané v listine, ukryli do starej studne. Kostolné zvony použili ako ich truhlicu tak aby ich nik nenašiel. Pár zverencov vedelo, no nestihli podať správu kde a kam, v ktorej studni sa ukrývaj poklad. Padli za obeť..
A Turci? Keď vpadli do mesta divil sa ľud nikto na poplach nezvonil. Nebolo čím...zvony zvesené, v ktorých sú ukryté novobanské poklady už nikdy nezazvonili.
Vyše troch storočí ho občas hľadali domáci obyvatelia, ak cudzí sa o to sem-tam pokúšali.
Novobančania však svoj poklad ukryli až príliš dobre.
Čiastočne citované z knihy A zvony nezvonia, Povesti z Novej Bane a okolia od Jozefa Hindického.